Výskum veľkomoravského opevneného sídla vo Svätom Jure v roku 2023
Malokarpatské múzeum v Pezinku dlhodobo skúma opevnené nálezisko Hradisko, ležiace vo Svätom Jure s ťažiskom osídlenia v časoch Veľkej Moravy.
Na lokalite Hradisko (s rozlohou 8,5 ha) sa realizovala druhým rokom sondáž (sonda XVI) nad objavenou klenotníckou dielňou (sonda XIV). Odkryté boli zvyšky zrubového objektu, ktorý možno predbežne spojiť s obydlím klenotníkov a s dielňou na kompletizáciu šperkov, vedľajší skúmaný sídelný objekt charakterizuje výskyt archaickej malty!
I v tomto roku sme pokračovali s odkrývaním objektu na suchej podmurovke, ktorého úplne zachytená strana (azda i stavba celkovo) merala 4 m, ďalšie strany stavby neboli v úplnosti zachytené ani v tejto sezóne. Vedľajšie murivo s maltou, kvôli ktorému bola sonda v roku 2023 rozšírená je paralelné s nasucho kladeným murivom spomenutého objektu (vzdialenosť murív cca 2 m). Malta sa objavovala zatiaľ najmä v hĺbke 10-25 cm. Kamennú deštrukciu s maltou ako i bez nej pozorujeme v dĺžke okolo 5 m (max. š. deštrukcie okolo 1 m). V prípade nálezu malty a kameňov je zrejmé, že ide o zvyšky kamenného základu, spájaného svetlou bielou vápennou maltou. Celkovú dispozíciu tohto objektu zatiaľ nepoznáme. Lokálny výskyt malty snáď poukazuje na možnosť kamenného nárožia pre umiestnenie napríklad krbovitého ohniska. Odkrytie celej dochovanej dispozície tejto, zrejme tiež zrubovej stavby, prinesie zrejme až ďalšia sezóna. Ukazuje sa teda, že v prípade sondy XVI zachytávame dve paralelné stavby. Črepový materiál v sonde je veľkomoravský, ktorý kladie stavbu na suchej kamennej podmurovke do priebehu 2. polovice 9. storočia. Rovnakú situáciu zaznamenávame aj v prípade objektu s maltovým murivom. Datovanie malty rádiouhlíkovou metódou C14 v laboratóriu CRL v Prahe, poukazuje na rozpätie 8. až priebehu 9. storočia v kalibrovanom intervale (702-883 AD, 96%). Datovanie malty do 9. storočia zapadá do obdobia jej výskytu (kostoly, paláce, domy elity) aj na iných centrálnych sídlach Veľkej Moravy. Medzi nálezmi sa objavili v sonde i zlomok téglika na tavbu kovov, objavili sa i tavbou prepálené črepy nádob. Ojedinelým nálezom bol ďalší zlomok tmavého plochého jemnozrnného kameňa (tzv. skúšobný kameň – tester na kovy?), pričom takéto nálezy už z lokality poznáme. Početné boli rôzne železné zlomky, železné drôtiky, železný nit, krúžok z brnenia. Spomenúť možno i bronzový drôtik, zliatky a zlomky farebných kovov. Zo skúmaného priestoru sondy pochádzajú aj uhlíky, ojedinelo kosti, objavuje sa i halštatská keramika z predošlého osídlenia.
Zdá sa, že v prípade objektu so suchou podmurovkou môže ísť skutočne o obydlie klenotníka, ležiace nad priestorom kde sa vykonávali prípravné činnosti, zahrňujúce tavbu kovov, výrobu filigránu a granulácie, úpravu plechu, drôtikov, pričom na dokončovanie šperkov a iných predmetov mohlo slúžiť práve zastrešené, uzavreté obydlie. Paralelné kamenné murivo zo stavby s maltou je vedľa zvyškov zrubu pozoruhodné, obe štruktúry patria rovnakému časovému horizontu. Umiestnenie a rešpektovanie stavieb nie je výsledkom náhody. Počas budúcej sezóny sa môže preukázať či ide o dve samostatné stavby, alebo dokonca viacpriestorovú budovu, ktorej aspoň jednu časť mohli využívať klenotníci a časť miestna elita, alebo skôr celá slúžila klenotníkom, vzhľadom na bezprostrednú blízkosť plochy s intenzívnymi stopami spracovávania farebných kovov v sonde XIV, skúmanej predošlé sezóny.
Dôležitou súčasťou výskumu bolo odoberanie vzoriek zeminy, zamerané na získanie organických zvyškov, osobitne semien rastlín. Realizovalo sa pod dohľadom Natálie Hurajtovej z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Mimo sondáže sme získali z lokality napríklad včasnostredoveký nožík a zlomok sekerovitej hrivny, vrcholnostredovekú ocieľku, strieborný denár zo 17. storočia. Mimoriadne pozoruhodný bol nález koncentrácie 13. zlomkov krúžkov brnenia, v ktorého blízkosti sa našli dva včasnostredoveké hroty šípov, ale i mladší strieborný rakúsky fenig z 1. pol. 13. stor. (vojvoda Leopold VI.?). Výskyt koncentrácie krúžkov by mohol súvisieť s reparáciou brnení, alebo s ich výrobou, vyžaduje si však spresnenie datovania krúžkov do včasného, alebo vrcholného stredoveku. Minca samotná je, najstarším dokladom prítomnosti ľudí na lokalite v časoch vlastníctva svätojurského panstva Hunt-Poznanovcami, ktorí na obnovenej, kedysi veľkomoravskej opevnenej lokalite s družinou sídlili pred výstavbou mladšieho, náprotivného uhorského hradu Biely Kameň. Počas archeologického výskumu sme v lesnom teréne mimo náleziska vyzdvihli a zdokumentovali dva keramické články unikátneho vodovodu z 13.-14. storočia, smerujúceho do cisterny na Hradisku.
Súčasťou projektu bola realizácia prehliadok náleziska a program venovaný životu Slovanov, realizovaný v priestoroch Literárneho a vlastivedného múzea vo Svätom Jure.
Realizáciu projektu podporila Nadácia SPP
Na lokalite Hradisko (s rozlohou 8,5 ha) sa realizovala druhým rokom sondáž (sonda XVI) nad objavenou klenotníckou dielňou (sonda XIV). Odkryté boli zvyšky zrubového objektu, ktorý možno predbežne spojiť s obydlím klenotníkov a s dielňou na kompletizáciu šperkov, vedľajší skúmaný sídelný objekt charakterizuje výskyt archaickej malty!
I v tomto roku sme pokračovali s odkrývaním objektu na suchej podmurovke, ktorého úplne zachytená strana (azda i stavba celkovo) merala 4 m, ďalšie strany stavby neboli v úplnosti zachytené ani v tejto sezóne. Vedľajšie murivo s maltou, kvôli ktorému bola sonda v roku 2023 rozšírená je paralelné s nasucho kladeným murivom spomenutého objektu (vzdialenosť murív cca 2 m). Malta sa objavovala zatiaľ najmä v hĺbke 10-25 cm. Kamennú deštrukciu s maltou ako i bez nej pozorujeme v dĺžke okolo 5 m (max. š. deštrukcie okolo 1 m). V prípade nálezu malty a kameňov je zrejmé, že ide o zvyšky kamenného základu, spájaného svetlou bielou vápennou maltou. Celkovú dispozíciu tohto objektu zatiaľ nepoznáme. Lokálny výskyt malty snáď poukazuje na možnosť kamenného nárožia pre umiestnenie napríklad krbovitého ohniska. Odkrytie celej dochovanej dispozície tejto, zrejme tiež zrubovej stavby, prinesie zrejme až ďalšia sezóna. Ukazuje sa teda, že v prípade sondy XVI zachytávame dve paralelné stavby. Črepový materiál v sonde je veľkomoravský, ktorý kladie stavbu na suchej kamennej podmurovke do priebehu 2. polovice 9. storočia. Rovnakú situáciu zaznamenávame aj v prípade objektu s maltovým murivom. Datovanie malty rádiouhlíkovou metódou C14 v laboratóriu CRL v Prahe, poukazuje na rozpätie 8. až priebehu 9. storočia v kalibrovanom intervale (702-883 AD, 96%). Datovanie malty do 9. storočia zapadá do obdobia jej výskytu (kostoly, paláce, domy elity) aj na iných centrálnych sídlach Veľkej Moravy. Medzi nálezmi sa objavili v sonde i zlomok téglika na tavbu kovov, objavili sa i tavbou prepálené črepy nádob. Ojedinelým nálezom bol ďalší zlomok tmavého plochého jemnozrnného kameňa (tzv. skúšobný kameň – tester na kovy?), pričom takéto nálezy už z lokality poznáme. Početné boli rôzne železné zlomky, železné drôtiky, železný nit, krúžok z brnenia. Spomenúť možno i bronzový drôtik, zliatky a zlomky farebných kovov. Zo skúmaného priestoru sondy pochádzajú aj uhlíky, ojedinelo kosti, objavuje sa i halštatská keramika z predošlého osídlenia.
Zdá sa, že v prípade objektu so suchou podmurovkou môže ísť skutočne o obydlie klenotníka, ležiace nad priestorom kde sa vykonávali prípravné činnosti, zahrňujúce tavbu kovov, výrobu filigránu a granulácie, úpravu plechu, drôtikov, pričom na dokončovanie šperkov a iných predmetov mohlo slúžiť práve zastrešené, uzavreté obydlie. Paralelné kamenné murivo zo stavby s maltou je vedľa zvyškov zrubu pozoruhodné, obe štruktúry patria rovnakému časovému horizontu. Umiestnenie a rešpektovanie stavieb nie je výsledkom náhody. Počas budúcej sezóny sa môže preukázať či ide o dve samostatné stavby, alebo dokonca viacpriestorovú budovu, ktorej aspoň jednu časť mohli využívať klenotníci a časť miestna elita, alebo skôr celá slúžila klenotníkom, vzhľadom na bezprostrednú blízkosť plochy s intenzívnymi stopami spracovávania farebných kovov v sonde XIV, skúmanej predošlé sezóny.
Dôležitou súčasťou výskumu bolo odoberanie vzoriek zeminy, zamerané na získanie organických zvyškov, osobitne semien rastlín. Realizovalo sa pod dohľadom Natálie Hurajtovej z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Mimo sondáže sme získali z lokality napríklad včasnostredoveký nožík a zlomok sekerovitej hrivny, vrcholnostredovekú ocieľku, strieborný denár zo 17. storočia. Mimoriadne pozoruhodný bol nález koncentrácie 13. zlomkov krúžkov brnenia, v ktorého blízkosti sa našli dva včasnostredoveké hroty šípov, ale i mladší strieborný rakúsky fenig z 1. pol. 13. stor. (vojvoda Leopold VI.?). Výskyt koncentrácie krúžkov by mohol súvisieť s reparáciou brnení, alebo s ich výrobou, vyžaduje si však spresnenie datovania krúžkov do včasného, alebo vrcholného stredoveku. Minca samotná je, najstarším dokladom prítomnosti ľudí na lokalite v časoch vlastníctva svätojurského panstva Hunt-Poznanovcami, ktorí na obnovenej, kedysi veľkomoravskej opevnenej lokalite s družinou sídlili pred výstavbou mladšieho, náprotivného uhorského hradu Biely Kameň. Počas archeologického výskumu sme v lesnom teréne mimo náleziska vyzdvihli a zdokumentovali dva keramické články unikátneho vodovodu z 13.-14. storočia, smerujúceho do cisterny na Hradisku.
Súčasťou projektu bola realizácia prehliadok náleziska a program venovaný životu Slovanov, realizovaný v priestoroch Literárneho a vlastivedného múzea vo Svätom Jure.
Realizáciu projektu podporila Nadácia SPP
Kontakt: PhDr. Július Vavák, PhD.
vedúci výskumu
+421 911 404 023
julius.vavak@muzeumpezinok.sk
Fotografie: ©Malokarpatské múzeum v Pezinku (pre média voľne k použitiu)
