Svätojurské hrady - výskum dvoch centrálnych sídiel
Malokarpatské múzeum v Pezinku dlhodobo skúma opevnené nálezisko Hradisko vo Svätom Jure s ťažiskom osídlenia v časoch Veľkej Moravy. Od roku 2022 však realizuje výskum i na náprotivnom hrade Biely Kameň. Vo svätom Jure sledujeme pozoruhodnú situáciu, kedy naproti sebe ležia dve stredoveké pevnosti. Toto situovanie sa zdá byť výsledkom prítomnosti horskej komunikácie vedúcej na opačnú stranu Malých Karpát, na Záhorie. Oba hrady sa však zároveň týčili i nad cestou napojenú na Bratislavu, ktorá je jednou z trás jantárovej cesty popri Malých Karpatoch.
Na lokalite Hradisko (rozloha 8,5 ha) sa realizovala sondáž nad objavenou dielňou klenotníkov, pričom boli odkryté zvyšky zrubového objektu, ktorý možno predbežne spojiť s obydlím klenotníkov a azda i s dielnou na kompletizáciu šperkov. Počas výskumu sa podarilo zo skúmanej plochy získať najmä početné nálezy typickej slovanskej keramiky z priebehu 9. až začiatku 10. storočia, ale i zlomky farebných kovov, vrátane striebra (zliatky, zlomky, drôtiky, nity), zlomky skiel, krúžky brnenia, skúšobný kameň na kovy (?), zlomky odlievacích téglikov, dýz, obdobne ako v otvorenej dielni. Popri náleze obydlia spájaného s klenotníkmi sme okrajovo natrafili i na deštrukciu kamenia a malty, ktoré môže predstavovať buď rozvaliny obydlia elity (dom, palác?), resp. i zaniknutú sakrálnu stavbu, azda rovnako z čias Veľkej Moravy! Pre unikátnosť objavu výskum stavby pokračuje i v sezóne 2023. Mimo sondáže sme z Hradiska získali napríklad spony z doby rímskej, kovanie opasku avarského typu z predveľkomoravského obdobia (8. storočie) a iné nálezy. Veľmi dôležitou súčasťou výskumu bolo získavanie a vyhodnocovanie organických zvyškov zo vzoriek zeminy, najmä semien konzumovaných obilnín, ktoré realizovala Mgr. Natália Hurajtová z Ústavou krajinnej ekológie SAV. Zvyšky niektorých semien boli podrobené rádiouhlíkovej analýze C14, ktorá priniesla prvé exaktne potvrdenie datovanie lokality Hradisko ťažiskovo do priebehu 9. storočia. Ukazuje sa však, i vzhľadom na aktuálne nálezy, že išlo o dôležitý bod v Malých Karpatoch už v dobe halštatskej, ale aj neskôr, v dobe rímskej. Opevnená lokalita bola neskôr, v priebehu 13.-14. storočia aj sídlom Hunt-Poznanovcov, nových majiteľov svätojurského panstva, ktorí revitalizovali opevnenie akropoly veľkomoravského hradu. Po tatárskom vpáde (1241-1242) budujú majitelia panstva v priebehu 13. storočia nový, teraz už kamenný hrad Biely Kameň naproti v údolí.
Na hrade Biely Kameň (rozloha 5,5 ha) z 13.-17. storočia, boli pomocou sondáží odkryté poškodené kamenné murivá. Tri sondy odkryli masívne vonkajšie murivo vnútorného hradu, ďalšie dve sondáže boli umiestnené vnútri paláca oddelené murivom. Na odkrytých múroch sa sčasti zachovala kvalitná biela omietka, ktorej kamenný podklad majstri v prípade potreby vyrovnali zlomkami starých škridiel. Sondáž v blízkosti brány s padacím mostom zas odkryla murivo vonkajšieho hradu nad priekopou. Okrem lícovaného čela muriva bolo rozpoznané kamenné oblúkové preklenutie medzi stavebnými fázami stien. Zo sond bol získaný pre datovanie predovšetkým stredoveký materiál, zastúpený najmä zlomkami keramiky, tehál, plochých a korýtkových škridiel zo zastrešenia hradu, rovnako i klincov zo strechy, z okien, ako i z vnútorného dreveného vybavenia hradu. Medzi nálezmi sa objavil i hrot šípu kuše, mince z 15. storočia (rakúsky fenig, Fridricha III., uhorský kvarting Žigmunda Luxemburského), krúžky z brnenia. Na sondáž, ktorá odkryla neporušené časti murív nadviazala pamiatková obnova, realizovaná občianskym združením Castrum Sancti Georgii. Prieskumom mimo sondáže sme získali ďalšie, avšak už novoveké mince (16.-17. stor.), ktoré sú dokladom záverečnej etapy využívania opevnenej polohy (rakúsky fenig Ferdinanda I., uhorský denár Mateja II.). Pozornosť si okrem iného zasluhuje stredoveký železný hrot šípu, ktorého analógie, spolu s nálezom hrotu zo sondáže, majú najčastejší výskyt v 13.-14. storočí. Okrem všadeprítomných ručne kovaných klincov bol získaný napríklad visiaci zámok, pracky remeňov, ozdobné kovanie, prsteň a iné nálezy. Mimoriadne zaujímavé bolo historické sklo, ktoré zastupuje zlomok nádoby a najmä viaceré fragmenty z okenných vitráží (trojuholníky, terče), ktoré definujú pôvodný vzhľad zasklenia okien hradu. Zaujímavým nálezom z výskumu je stredoveký okraj nádoby s kolkom s motívom hviezdy, zrejme odkazujúcim na erb majiteľov hradu. Mimoriadny nález na výskume predstavuje päť keramických článkov keramického potrubia, smerujúceho vyše pol kilometra k hradu od miestneho potoka. Ide o súčasť vyspelého technického diela pôvodom v antike - vodovodu, najskôr sprostredkovaného stykmi majiteľov s adriatickou oblasťou, do ktorej vtedajšie Uhorsko siahalo. Vodovod možno datovať zrejme do čias najväčšieho rozmachu hradu medzi 14. – 16. storočím.
Súčasťou výskumného projektu boli výstupy pre laickú i odbornú verejnosť (dva odborné články, prednáška, prehliadky). Výskumný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj - zriaďovateľ múzea.
Fotografie: ©Malokarpatské múzeum v Pezinku (voľné k použitiu pre média v predmetnej veci)
Kontakt: PhDr. Július Vavák, PhD.
vedúci výskumu
+421 911 404 023
julius.vavak@muzeumpezinok.sk
Na lokalite Hradisko (rozloha 8,5 ha) sa realizovala sondáž nad objavenou dielňou klenotníkov, pričom boli odkryté zvyšky zrubového objektu, ktorý možno predbežne spojiť s obydlím klenotníkov a azda i s dielnou na kompletizáciu šperkov. Počas výskumu sa podarilo zo skúmanej plochy získať najmä početné nálezy typickej slovanskej keramiky z priebehu 9. až začiatku 10. storočia, ale i zlomky farebných kovov, vrátane striebra (zliatky, zlomky, drôtiky, nity), zlomky skiel, krúžky brnenia, skúšobný kameň na kovy (?), zlomky odlievacích téglikov, dýz, obdobne ako v otvorenej dielni. Popri náleze obydlia spájaného s klenotníkmi sme okrajovo natrafili i na deštrukciu kamenia a malty, ktoré môže predstavovať buď rozvaliny obydlia elity (dom, palác?), resp. i zaniknutú sakrálnu stavbu, azda rovnako z čias Veľkej Moravy! Pre unikátnosť objavu výskum stavby pokračuje i v sezóne 2023. Mimo sondáže sme z Hradiska získali napríklad spony z doby rímskej, kovanie opasku avarského typu z predveľkomoravského obdobia (8. storočie) a iné nálezy. Veľmi dôležitou súčasťou výskumu bolo získavanie a vyhodnocovanie organických zvyškov zo vzoriek zeminy, najmä semien konzumovaných obilnín, ktoré realizovala Mgr. Natália Hurajtová z Ústavou krajinnej ekológie SAV. Zvyšky niektorých semien boli podrobené rádiouhlíkovej analýze C14, ktorá priniesla prvé exaktne potvrdenie datovanie lokality Hradisko ťažiskovo do priebehu 9. storočia. Ukazuje sa však, i vzhľadom na aktuálne nálezy, že išlo o dôležitý bod v Malých Karpatoch už v dobe halštatskej, ale aj neskôr, v dobe rímskej. Opevnená lokalita bola neskôr, v priebehu 13.-14. storočia aj sídlom Hunt-Poznanovcov, nových majiteľov svätojurského panstva, ktorí revitalizovali opevnenie akropoly veľkomoravského hradu. Po tatárskom vpáde (1241-1242) budujú majitelia panstva v priebehu 13. storočia nový, teraz už kamenný hrad Biely Kameň naproti v údolí.
Na hrade Biely Kameň (rozloha 5,5 ha) z 13.-17. storočia, boli pomocou sondáží odkryté poškodené kamenné murivá. Tri sondy odkryli masívne vonkajšie murivo vnútorného hradu, ďalšie dve sondáže boli umiestnené vnútri paláca oddelené murivom. Na odkrytých múroch sa sčasti zachovala kvalitná biela omietka, ktorej kamenný podklad majstri v prípade potreby vyrovnali zlomkami starých škridiel. Sondáž v blízkosti brány s padacím mostom zas odkryla murivo vonkajšieho hradu nad priekopou. Okrem lícovaného čela muriva bolo rozpoznané kamenné oblúkové preklenutie medzi stavebnými fázami stien. Zo sond bol získaný pre datovanie predovšetkým stredoveký materiál, zastúpený najmä zlomkami keramiky, tehál, plochých a korýtkových škridiel zo zastrešenia hradu, rovnako i klincov zo strechy, z okien, ako i z vnútorného dreveného vybavenia hradu. Medzi nálezmi sa objavil i hrot šípu kuše, mince z 15. storočia (rakúsky fenig, Fridricha III., uhorský kvarting Žigmunda Luxemburského), krúžky z brnenia. Na sondáž, ktorá odkryla neporušené časti murív nadviazala pamiatková obnova, realizovaná občianskym združením Castrum Sancti Georgii. Prieskumom mimo sondáže sme získali ďalšie, avšak už novoveké mince (16.-17. stor.), ktoré sú dokladom záverečnej etapy využívania opevnenej polohy (rakúsky fenig Ferdinanda I., uhorský denár Mateja II.). Pozornosť si okrem iného zasluhuje stredoveký železný hrot šípu, ktorého analógie, spolu s nálezom hrotu zo sondáže, majú najčastejší výskyt v 13.-14. storočí. Okrem všadeprítomných ručne kovaných klincov bol získaný napríklad visiaci zámok, pracky remeňov, ozdobné kovanie, prsteň a iné nálezy. Mimoriadne zaujímavé bolo historické sklo, ktoré zastupuje zlomok nádoby a najmä viaceré fragmenty z okenných vitráží (trojuholníky, terče), ktoré definujú pôvodný vzhľad zasklenia okien hradu. Zaujímavým nálezom z výskumu je stredoveký okraj nádoby s kolkom s motívom hviezdy, zrejme odkazujúcim na erb majiteľov hradu. Mimoriadny nález na výskume predstavuje päť keramických článkov keramického potrubia, smerujúceho vyše pol kilometra k hradu od miestneho potoka. Ide o súčasť vyspelého technického diela pôvodom v antike - vodovodu, najskôr sprostredkovaného stykmi majiteľov s adriatickou oblasťou, do ktorej vtedajšie Uhorsko siahalo. Vodovod možno datovať zrejme do čias najväčšieho rozmachu hradu medzi 14. – 16. storočím.
Súčasťou výskumného projektu boli výstupy pre laickú i odbornú verejnosť (dva odborné články, prednáška, prehliadky). Výskumný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Bratislavský samosprávny kraj - zriaďovateľ múzea.
Fotografie: ©Malokarpatské múzeum v Pezinku (voľné k použitiu pre média v predmetnej veci)
Kontakt: PhDr. Július Vavák, PhD.
vedúci výskumu
+421 911 404 023
julius.vavak@muzeumpezinok.sk
