APITERAPIA - BRTNÍCI

 

Malokarpatské múzeum v Pezinku pripravuje prednášku o brtníkoch – elite vojakov, ktorú prednesie Ing. Milan Rusnák.

Súčasťou prednášky bude ako vždy aj ochutnávka medu a medových produktov. Rozprávanie o mede, ktorý patrí medzi základné suroviny získavané z prírody od nepamäti. Archeologické nálezy dokazujú, že včela sa na našej planéte vyskytovala už pred 15 miliónmi rokov.
Dozviete sa, že tam kde sú včely, je signál čistoty prírody.
Včely nikdy nespia, občas odpočívajú v prázdnych voskových bunkách.
Najväčším včelím nepriateľom je sršeň.

Včielka počas svojho krátkeho života postupne prechádza cez profesie opatrovateľky, spracovateľky nektáru, upratovačky, budovateľky plástov, strážkyne úľa a lietavky, ktorá prináša do úľa peľ a nektár. Svoju životnú púť obvykle končí po 35 dňoch života.
Brtníctvo alebo lesné včelárstvo alebo lesné včelárenie je starobylý spôsob získavania včelích produktov, najmä medu zo špeciálnych prírodných alebo umelých dutín stromov (tzv. brtov) človekom. Brtníctvo patrí k najstarším spôsobom obživy, je však zároveň aj chovom včiel, nie tak cieleným a rozsiahlym ako chov domácich včiel, ale najmä pokiaľ ide o súčasné brtnícke metódy, náročným a veľmi špecializovaným.Branie medu od divých včiel uskutočňoval človek v dejinách rôznym spôsobom, podmieneným prostredím, kde si včely stavali plásty. Mohli to byť diery v zemi, jaskyne, dutiny, kmene, koruny stromov, ale aj ľudské obydlia. Práve duté kmene stromov, v ktorých si stavali včely svoje hniezda, teda tzv. “brty”, sú predmetom brtníctva.
Len na území Slovenska je brtníctvo historicky doložené od 5. storočia. Slovanom bolo vlastné, aj pre krajinné prostredie ktoré osídľovali, a med a iné včelie produkty takto získavané boli v stredoveku vývozným artiklom Slovanov. Veľký rozkvet však brtníctvo zaznamenalo aj v novoveku. V jednotlivých krajinách upravovali brtnícku činnosť zákony, brtníci zakladali cechy s vlastnými artikulami, volili cechmajstra, do 19. storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. Brtníci mali dokonca v lesoch svoje vlastné revíre. V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe len na južnom Urale v Baškirsku, začína sa však opäť obnovovať aj inde.

Brte sa hľadali hlboko v lesoch a nielen hľadali, ale aj úmyselne dlabali. Keďže včelie hniezda v brtiach sú väčšinou od seba dosť vzdialené, ich obchôdzka trvá 8 až 9 hodín. V blízkosti stromov s prirodzenými brtiami sa vyhľadávali vhodné stromy pre vydlabanie nových brtov, pre budúce včelstvá. Brtnícke stromy sú borovica, dub, menej brest, hrab, javor, jaseň, buk, lipa, jedľa, 100 až 300-ročné silné a vysoké jedince, so širokým kmeňom. Okrem včelárskych potrieb, sú zaužívané základné drevorubačské nástroje, nástroje na dlabanie, príp. laná a lezecká výstroj. Včely sa do novovytvorených dutín mohli lákať na med, lekvár, rastlinné prípravky, ktoré zároveň slúžili ako vábnička pre zistenie smeru ich letu. Zber medu sa uskutočňoval raz do roka v čase hlavnej znášky, teda približne cez leto, výnimočne však a historicky najmä v neskoršom novoveku aj dva razy, pričom vždy bolo prvoradé včelám zanechať dostatok medu pre ich vlastnú potrebu. Úloha brtníka spočívala aj v ochrane brtu a včelstva; na zimu otvory podľa potreby upchal, aby včelstvo mohlo prezimovať. Výsledkom usilovnosti včiel a práce brtníka bol potom brtnícky med a brtnícky vosk. Med odjakživa patril medzi základné potravinové doplnky človeka, no nie odjakživa sa ľudia venujú včelárstvu, teda chovu včiel v úľoch, ako ich poznáme dnes. V historických časoch sa med získaval koristným vyberaním medu divých lesných včiel. Jaskynní lovci dokonca objavili sladkú chuť medu oveľa skôr, ako slanú chuť soli. Vyhľadávali brte – dutiny stromov, v ktorých sídlili včely – a vykrádali ich. Neskôr sa z tejto pomerne nebezpečnej aktivity stalo samostatné remeslo, povolanie. Brtníctvo je na území dnešného Slovenska písomne doložené od 5. storočia. Brtníci boli ľudia, ktorí sa živili zberom a predajom medu divých včiel. Zaujímavý bol spôsob, akým sa brtník k svojej surovine dostával. Do malej drevenej misky dal trocha medu a keď ho včely zbadali a začali naň sadať, všímal si smer ich letu. Týmto spôsobom objavoval ich hniezda.
Brtníctvo sa dedilo z otca na syna a patrilo k základným spôsobom využitia lesa. Najstarší lesní včelári hospodárili slobodne a až neskôr, keď lesy postupne prechádzali do súkromných rúk feudálnych pánov, meštianstva a urbariátu, stalo sa takéto včelárenie vedľajšou aktivitou ich vlastníkov.
Časom sa brtníci začali včelám venovať intenzívnejšie. Pozorovaním zistili, že sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, začali brtníci vysekávať do vhodných vedľajších stromov brte, ktoré vyrojené včely rady obsadzovali. Tak mohli ľudia získavať od včiel med pravidelne. Na zimu včelstvá v dutinách zazimovali zapchaním otvoru, čím ich ochránili pred zamrznutím. Tento spôsob včelárenia, či skôr ešte brtníctva, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred našim letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku.


Zdroj: Múzeum včelárstva, Včelárska paseka, Kráľová pri Senci.